Vyhorení z diabetu: prečo je to úplne normálny jav a ako mu predchádzať

Nasleduje vás všade. Je s vami, keď sa ráno zobudíte. Keď si robíte raňajky. Keď idete do práce. Keď robíte v práci prezentáciu. Keď idete do fit centra. Keď sa snažíte dobre si zacvičiť. Je s vami, keď večeriate, keď idete spať, a dokonca vás v noci zobúdza, keď chce, aby ste ho nakŕmili alebo mu dali piť. 

Dožaduje sa vašej pozornosti každý deň a celý deň. Keď ho ignorujete, plače o pozornosť ešte hlasnejšie. 

Nehovorím o novorodencovi. Ten by aspoň veľa spal a vy by ste si mohli aj trochu oddýchnuť. Ale diabetes 1. typu? Kdeže, ten je na plný úväzok. Ba práca "na plný úväzok" oproti nemu vyzerá ako privyrábanie si.

Novorodenec je aspoň zlatý a sem-tam sa na vás usmeje. Diabetes 1. typu vám iba každý deň narobí na prstoch poltucta nových dier, aby ukojil svoju bezbrehú túžbu po vašej krvi. Aj vyhladovaný upír by bol lepším spoločníkom. 

Hoci je nám s diabetom typu 1 úplne jasné, že táto choroba znamená neúnavnú prácu a zodpovednosť, alebo dokonca každodennú fyzickú bolesť, môže nás šokovať a zahanbovať, ak cítime, že nám dochádzajú sily a energia potrebné na to, aby sme jej dokázali čeliť.

Vyhorenie môže mať rôzne tváre…

Keď počujete frázu "vyhorení z diabetu", možno sa vám vybaví jeho extrémna forma, keď niekto úmyselne berie len toľko inzulínu, aby prežil, a neskontroluje si aj celé týždne glykémiu; vyhorenie však môže mať rôzne podoby a príčiny.

Možno je vám už z diabetu zle, lebo vaša glykémia prudko klesne počas každého cvičenia, aj keď sa mu venujete už tri roky, a nepomáha nič, čo skúsite. Alebo sa možno práve rozvádzate a jednou z vecí, na ktoré sa kvôli tomu nedokážete vôbec sústrediť, je práve diabetes. 

Alebo je vám už jednoducho z toho zle, lebo je vám zle. Počítanie sacharidov, zmena miest zavedenia infúznych súprav, pichanie si do prstov, čísla, nízke hladiny, vysoké hladiny, kontinuálne monitorovanie glukózy, ktoré vás zobúdza o tretej ráno, keď sa vám chce naozaj veľmi spať.

Vyhorenie sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi od závažného zanedbávania liečby po pocity nervového zrútenia, hoci zatiaľ dokážete prísne kontrolovať svoju glykémiu.  Možno vyjadrujete svoje vyhorenie alebo "vypúšťate paru" niektorým z týchto spôsobov:

• Klamete rodičom o svojej glykémii, len aby ste sa nemuseli zaoberať ich sklamaním a starosťami o vás
• Jete všetko, čo chcete, bez ohľadu na svoju glykémiu
• Nalievate do seba kofolu, pivo, alkohol alebo hocičo iné, lebo je vám už všetko jedno 
• Uvažujete nad tým, že to vzdáte úplne
• Beriete akurát toľko inzulínu, aby ste prežili deň
• Úmyselne si nechávate vystúpiť glykémiu nahor, lebo nedokážete zvládať stres z udržiavania jej nízkej hladiny
• Kašlete na počítanie sacharidov a beriete inzulín, len keď sa vám chce a v náhodných dávkach, lebo venovať pozornosť detailom je už na vás priveľa 
• Vyhýbate sa čerstvej zelenine a ovociu, pretože síce viete, že sú pre vás dobré,  ale už vám ide na nervy, keď vás všetci nabádajú, aby ste boli "dobrým cukrovkárom"  
• Vyhýbate sa braniu inzulínu alebo kontrolovaniu glykémie pred spolužiakmi alebo kamarátmi, lebo vám ide na nervy, že sa cítite ako "ten chorý"
• Celý mesiac strávite smútkom a sebaľútosťou, lebo vám očný lekár povedal, že vaša retinopatia sa zhoršila, alebo ste sa dozvedeli, že máte neuropatiu alebo nejakú inú komplikáciu 
• Keď ste sám a nikto vás nevidí, preplačete celý večer, lebo máte pocit, že už naozaj nedokážete uniesť ťarchu diabetu
• Naďalej síce robíte všetko, "čo by ste mali", ale desíte sa každého nového dňa, vnútorne sa zosypávate, a požiadať o pomoc sa hanbíte

Niekedy pocit vyhorenia v skutočnosti vyplýva práve z toho, že robíte všetko správne, celé roky máte vynikajúcu hladinu HbA1c a robíte radosť svojim rodičom, partnerovi alebo doktorom. Niekedy je vyhorenie jednoducho výsledkom života s diabetom a požiadať o pomoc je veľmi ťažké, lebo máte možno pocit, že by to znamenalo pripustiť si porážku a priznať si, že diabetes nad vami vyhral.

5 krokov ako zvládnuť vyhorenie (namiesto vyhýbania sa mu/ignorovania!)

1. Priznajte si svoje vyhorenie. Tento prvý krok vyzerá jednoducho, ale v skutočnosti je asi najťažší zo všetkých, pretože pripustiť si vyhorenie znamená pripustiť, že budete musieť zápasiť. Pripustiť si vyhorenie znamená žiadať o pomoc a dovoliť si ho naozaj pocítiť, a to nie je nikdy ľahké, dokonca ani v prípade, že jedinou osobou, od ktorej žiadate pomoc, ste vy sám. 

Bývame takí zaneprázdnení úsilím vyhovieť požiadavkám diabetu a urobiť radosť svojim doktorom, partnerom a rodičom, že si často jednoducho nedovolíme prežívať svoje skutočné pocity. Umožniť sebe samému "cítiť" svoje vyhorenie znamená, že ho akceptujete. Tým, že sám sebe dovolíte sa takto cítiť, či už ste naštvaný, vyčerpaný, v depresii, premožený, alebo jednoducho len nahnevaný na to, že diabetes je výzvou, ktorú musíte každodenne zdolávať. 

Umožnite si cítiť to: pokiaľ sa staráte o svoj diabetes dostatočne dobre, aby vaše zdravie bolo v bezpečí (čo nemusí nutne znamenať dokonalú starostlivosť) a staráte sa dostatočne o svoje zdravie, aby ste neskončili na pohotovosti, máte právo cítiť sa vyhorený. Každý a s akýmkoľvek typom diabetu má právo cítiť, že mu je už z toho zle a má toho plné zuby!

2. Stanovte si časový plán. Nasledujúci krok sa týka vypracovania skutočného plánu pre proces, ktorým sa dostať zo svojho vyhorenia. Aj keď je dôležité umožniť si zakúsiť vlastnú verziu vyhorenia, nie je zdravé natrvalo zostať v tejto zóne.  Spýtajte sa sám seba: "Ako dlho si dovolím zostať v zóne vyhorenia?” Možno potrebujete 1 týždeň, možno 2, alebo možno aj 3 mesiace! 

Tým, že si zadáte časový plán, môžete si rozmyslieť, ako sa dostať zo svojho vyhorenia konštruktívnejším spôsobom, pretože ďalšia časť vášho plánu sa bude týkať uskutočnenia zmien. Tento krok však nemusí znamenať len zmeny v spôsobe zvládania vášho diabetu; skôr sa môže týkať zmien v iných životných oblastiach, ktoré vám umožnia odľahčiť celkovú záťaž na váš život a vytvoriť tým priestor pre zvládanie diabetu.

Ak ste zaneprázdneným rodičom, odľahčenie bremena môže napríklad znamenať najatie upratovačky do domácnosti raz za týždeň, aspoň na niekoľko mesiacov, kým sa váš živo jednu novú vect vráti do svojich koľají. Alebo, ak študujete na univerzite a privyrábate si v dvoch zamestnaniach, možno je načase poľaviť vo svojich pracovných aktivitách, aby ste sa mohli venovať škole a zároveň svojmu zdraviu. Alebo možno máte prácu, ktorú nenávidíte a pritom bez prestávky pracujete, čo ovplyvňuje celý váš život a predovšetkým váš diabetes. Rozmýšľajte v širších súvislostiach a skúste prísť na to, aké zmeny - či už veľké alebo malé - môžete vo svojom živote spraviť, aby ste dosiahli väčšiu rovnováhu.

3. Stanovte si zvládnuteľné ciele v strave a cvičení. Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sa pri diabete môžeme cítiť neustále vyhorení je to, že čelíme ustavičnému tlaku, aby sme sa nedopúšťali chýb v oblasti stravovania a pohybu. A všetci okolo nás si navyše myslia, že sú povolaní poučovať nás, čo by sme mali jesť. (Možno je pre nich novinkou, že tú šišku by zrejme nemali jesť ani oni sami!) 

Nie je realistické pokúšať sa hneď preskočiť zo stavu úplného vyhorenia k dokonale vyváženému stravovaniu a kondícii vrcholového športovca, často to vedie len k ďalším pocitom zlyhania a vyčerpanosti. Namiesto toho si preto vyberte, ktorú môžete pre svoje zdravie spraviť, keď ste na to pripravení. Môže to znamenať prechádzku počas obedovej prestávky, alebo ísť do fit centra hneď po práci každý pondelok, utorok a štvrtok. Možno sa rozhodnete, že budete každý deň zdravo raňajkovať, alebo že obmedzíte svoj príjem cukru na jednu drobnosť za deň. Môžete sa rozhodnúť pre hocičo, ale malo by to byť niečo malé, jednoduché a špecifické. O mesiac-dva neskôr môžete vo svojej ceste s diabetom pokročiť o ďalší nový návyk. 

4. Zadávajte si ciele pre kontrolu glykémie, s ktorými sa dokážete stotožniť. Predstava vybudovania si nového návyku, ktorý by bol jednoduchý, špecifický a malý, je dôležitá aj pre kontrolu vášho krvného cukru. Naozaj sa nepokúšajte stať sa za deň najdokonalejším pacientom s diabetom na svete. Namiesto toho si vyberte jednu vec, ktorú môžete začať robiť pre zlepšenie vašej glykémie, ako napríklad meranie glykémie každé ráno po zobudení, dávkovanie inzulínu pred večerou opatrnejšie pre vyrovnanejšiu hladinu glykémie počas spánku, alebo sa môžete jednoducho sústrediť na to, aby ste mali svoj glukomer vždy poruke a všetko ostatné sa vyrieši samo. 

Jednoduché, špecifické a malé. Po troškách. Po mesiaci-dvoch - keď budete pripravený - porozmýšľajte, aký nový návyk by ste chceli zaradiť. A ešte niečo...poproste o pomoc svojho lekára ! Ak máte problémy požiadať lekára o pomoc, možno je načase nájsť si nového lekára. Neuspokojte sa, kým si nenájdete zdravotnícky personál, aký potrebujete.

5. Vážte si sám seba. Nie je to jednoduché. Dokonca aj v prípade, že všetko prebieha hladko a vaša glykémia má skoro ideálnu hladinu, je to len preto, že tak tvrdo pracujete na tom, aby to tak bolo. Dokonca aj ak máte vysokú glykémiu, museli ste veľmi tvrdo pracovať na tom, aby ste vôbec prežili každý deň! Vážte si sám seba za to, čo musíte zvládnuť každý deň, lebo život s diabetom znamená viac úsilia, ako si človek, ktorý ju nemá, dokáže vôbec predstaviť.

Máte právo cítiť sa vyhorený a máte aj právo svoj pocit vyhorenia spracovať. Nadýchnite sa a nezabúdajte, že nie ste jediným človekom na svete, ktorého trápi protivný pankreas.