Každodenný život s cukrovkou: keď je každé číslo ako známka v škole

Nemôžeme si pomôcť. S každým meraním glykémie sa nevyhnutne dostaví pocit, že toto číslo určuje našu hodnotu. Dáva nám najavo, že sme v tom nepatrnom okamihu dňa boli skvelí alebo naopak, že sme zlyhali na celej čiare.

Neraz sa tento chvíľkový pocit zlyhania zmení na neodbytný a všadeprítomný pocit, keď sami seba presvedčíme, že ustavične vo všetkom zlyhávame, že všetky čísla sú nanič a vôbec, že sme hrozní, presne tak, ako tento každodenný zápas zvaný zvládanie diabetu. 

Najhoršie na tom je, že tým, kto nás posudzuje a odsudzuje, sme väčšinou my sami.  Samozrejme, že aj náš lekár a naši blízki od nás čakajú, že dosiahneme lepšiu glykémiu a nižšie hodnoty glykovaného hemoglobínu a vyvíjajú na nás tlak, aby sme na sebe pracovali. Avšak ten hlas, čo nás stále odsudzuje, v skutočnosti prichádza z nášho vnútra. 

Našťastie pre nás všetko, čo nám náš vnútorný hlas hovorí, môžeme zmeniť. A zmeniť to, čo hovorí, môže mať naozaj veľký, ba priam zásadný význam - nielen na to, ako sa cítime po každom meraní glykémie, ale aj na naše správanie a konanie – a to môže viesť k lepším výsledkom, keď si budeme glykémiu merať nabudúce. 

Zoberme si, napríklad, Juraja: Jurajovi bol diagnostikovaný diabetes 1. typu, keď mal 8 rokov. Teraz má 25, používa jednu z najlepších dostupných inzulínových púmp, používa kontinuálne monitorovanie glukózy (CGM), má predplatené členstvo v posilňovni a svojho osobného trénera a dokonca mu zostáva aj dosť peňazí, aby si mohol dovoliť zdravo sa stravovať. Teoreticky má všetko, čo človek potrebuje, aby si mohol každý deň bez problémov udržiavať ideálnu hladinu glykémie (samozrejme, že nie stále – nikto z nás nie je dokonalý 365 dní v roku!). 

V skutočnosti však Jurajovo posledné meranie glykovaného hemoglobínu  ukázalo 8,9 percent – najvyššiu hodnotu za takmer 10 rokov. Pri pohľade na výsledok merania nebol Juraj veľmi nadšený. Všetko úsilie zvládať svoj diabetes a energia, ktorú investoval do tohto dňa, sa mu zrazu zdali márne. 

Juraj si pomyslel: „Nenávidím cukrovku!” A väčšina z nás si už veľakrát pomyslela presne to isté. Ja som si to, napríklad, pomyslela práve včera! 

 To, čo Jurajovi v skutočnosti spôsobilo najviac problémov však bolo to, čo mu prebiehalo mysľou neskôr:

 “Som neschopný. Načo sa vôbec snažiť? Jednoducho na to nemám. Vždy mám privysoký cukor. Nenávidím zdravo jesť. A nikdy sa nenaučím jesť menej sacharidov. Nemá ani zmysel chodiť do fitka, aj tak akurát skončím s nízkou glykémiou a musím sa potom najesť a potom zase skončím s vysokou glykémiou  a ešte k tomu som nabral všetky kalórie, ktoré som práve spálil. Takto nikdy neschudnem a pritom by som mal schudnúť, aby sa zlepšila moja citlivosť na inzulín. Toto nenávidím. Nemám na to, aby som žil zdravo, ani sa mi nechce. A už mi je aj tak všetko jedno!” 

A nakoniec si Juraj povedal, že to vzdáva, namiesto toho, aby skúsil nejako zlepšiť svoj glykovaný hemoglobín alebo svoje návyky, lebo “veď aj tak to nemá zmysel”. 

Hádate správne, do roka Juraj nabral ďalších 10 kíl. Už necvičil a prestal chodiť na stretnutia so svojím osobným trénerom. Menej času stráveného v posilňovni viedlo k slabšej motivácii zdravo sa stravovať a asi netreba dodávať, že po roku bol jeho glykovaný hemoglobín vyše 10 percent. To ho definitívne priviedlo k pocitu, že zlyhal na celej čiare. 

Pozrime sa teraz na Karola: Aj Karol bol diagnostikovaný v 9 rokoch s cukrovkou 1. typu. Teraz, ako 25-ročný, má Karol jednu z najlepších dostupných inzulínových púmp, najlepší CGM a pred niekoľkými mesiacmi začal chodiť každý deň po práci do posilňovne. Skúša sa aj zdravšie stravovať cez obed a vyhýbať sa neskoro večer nezdravým jedlám. 

Posledná Karolova hodnota glykovaného hemoglobínu bola 8,5 percent. Oproti predošlému meraniu, ktoré malo hodnotu 7,5 percent, to teda znamenalo nárast. A jeho hmotnosť bola navyše úplne rovnaká, ako keď začal chodiť do posilňovne. 

 “Ako to, že môj glykovaný hemoglobín narástol? pomyslel si v duchu Karol, znechutený márnym úsilím, ktoré v poslednej dobe vynaložil na zlepšenie svojho zdravia. “Nenávidím cukrovku!”

Potom sa zhlboka nadýchol. A ešte raz. Niekoľko hlbokých nádychov a začal uvažovať. 

„Dobre, takže…ak môj glykovaný hemoglobín išiel nahor, znamená to...že môj krvný cukor je v priemere vyšší, ako bol predtým,” rozmýšľal Karol. „A to znamená….že neprijímam dosť inzulínu, aj keď sa pokúšam jesť viac zdravo a viac cvičím!”

„...no mal som naozaj strach, že budem mať počas cvičenia nízku glykémiu, jedol som teda ešte pred cvičením sacharidy. Potom som však asi po cvičení často mával naozaj vysokú hladinu…možno mi teda cvičením neklesá krvný cukor, aj keď som sa toho obával? Dobre, nabudúce teda nebudem jesť žiadne sacharidy navyše a uvidím, ako to dopadne…a budem si sledovať krvný cukor v polovici cvičenia, len tak pre istotu, aby som vedel, či nie je príliš nízky.”

 „Ach jaj…už mi to celé ide na nervy!” vzdychá Karol. „Musím však skúšať ďalej a prispôsobovať si režim, lebo naozaj chcem, aby sa cvičenie a zdravé stravovanie stali normálnou súčasťou môjho života. A naozaj chcem mať aj nižšiu hodnotu glykovaného hemoglobínu. Určite to dokážem. Musím byť trpezlivý.”

JE ROZDIEL MEDZI TÝM, ČI SI TO ZOBERIETE OSOBNE ALEBO TO JEDNODUCHO BUDETE BRAŤ LEN AKO ČÍSLO 

Rozdiel medzi Jurajovou a Karolovou reakciou na ich hodnoty glykovaného hemoglobínu (ako aj na to, čo to znamená pre ich glykémiu všeobecne) je ten, že pre Juraja toto číslo znamenalo názor na to, aký je on sám ako človek. Pre Karola však bola hodnota jeho glykovaného hemoglobínu jednoducho informáciou, že to, čo práve robí, mu nepomáha dosiahnuť jeho ciele. 

 Váš krvný cukor je len číslo. Váš glykovaný hemoglobín je takisto iba číslo. Tieto čísla nemajú vôbec nič spoločné s vašou sebaúctou, inteligenciou, schopnosťami, alebo nebodaj s tým, či ste „dobrým” alebo „zlým” diabetikom. Sú to naozaj iba čísla. 

Vaše hladiny glykovaného hempoglobínu a glykémie však môžu odhaliť určité dôležité veci, ako napríklad:

• Možno si nepodávate dostatok inzulínu
• Možno si podávate ráno príliš veľa inzulínu a večer, naopak, menej
• Možno jednoducho nedokážete prísť na to, čo by ste vlastne mali jesť a mohla by vám pomôcť spolupráca s výživovým poradcom, dietológom alebo zdravotným koučom   
• Možno vám nesedí miesto zavádzania infúzie, prípadne vás už omrzelo, a je načase skúsiť iné    
• Možno si potrebujete oddýchnuť od svojho CGM, lebo si v tejto chvíli nedokážete poradiť s ustavičným prílivom údajov, čo sabotuje vaše úspechy
• Možno sa boríte s nejakou náročnou výzvou v úplne inej oblasti svojho života a máte tak menej energie na diabetes ako zvyčajne
• Možno vaše súčasné športové aktivity neovplyvňujú váš krvný cukor do takej miery, ako ste si mysleli, a je načase prispôsobiť sa cvičeniu
• Možno jednoducho iba potrebujete pomôcť a poradiť. Skúste sa objednať na konzultáciu u kvalifikovaného výživového poradcu so zameraním na cukrovku. 

Zvládanie svojej glykémie celý deň, 24 hodín denne rozhodne nie je jednoduchá úloha a zrejme ani nikdy nebude. Ak sa vám veci nedaria tak, ako by ste chceli a prežívate ťažké obdobie, nezabúdajte, že čísla nehovoria nič o vás samých. Sú to iba čísla, ktoré sú dôkazom toho, že život s cukrovkou je náročný každý jeden deň. V niektoré dni sa môžete týchto číslach vyžívať a cítiť sa plní motivácie, v iné dni sa možno budete cítiť na dne a znechutení; napriek všetkému však tieto čísla zostanú len číslami. 

O Ginger Vieira

Ginger Vieira trpí cukrovkou 1. typu a celiakiou od roku 1999 a fibromyalgiou od roku 2014. Je autorkou kníh Ako sa vyrovnať s vyhorením pri cukrovke, Emocionálne stravovanie pri cukrovke a Váš vedecký experiment s cukrovkou. Jej nadchádzajúca kniha, ktorá vyjde v roku 2017, je Tehotenstvo pri cukrovke 1. typu: Váš mesačný sprievodca kontrolou krvného cukru. Ginger je tiež šéfredaktorkou časopisu DiabetesDaily a bakalárkou v profesionálnom písaní. Je aj kognitívnou poradkyňou, videoblogerkou, držiteľkou rekordu v súťažnom posilňovaní, osobnou trénerkou, cvičiteľkou ashtanga jogy a motivačnou rečníčkou.