Cesta okolo sveta s diabetom 1. Typu: michael difiore

Rozhodol sa cestovať po svete a zároveň publikovať vlastné zážitky so zvládaním diabetu 1. typu počas svojej cesty okolo sveta až do Indie

Michael DiFiore, po úspešnej 10-ročnej kariére v spoločnosti Medtronic, nedávno začal novú životnú kapitolu. Rozhodol sa cestovať po svete a zároveň publikovať vlastné zážitky so zvládaním diabetu 1. typu počas svojej cesty okolo sveta až do Indie. Michaelovi ďakujeme za publikovanie jeho príbehu a užitočných tipov ako zvládať diabetes na cestách.

Pred niečo vyše 3 mesiacmi som odišiel zo svojej práce v spoločnosti Medtronic Diabetes a začal som cestovať po svete, čo je mojou vášňou. Minulý rok som mal šťastie a v rámci pracovnej cesty som sa dostal do Japonska. Samozrejme, že India nie je to isté, čo Japonsko, a každá krajina mi priniesla úplne iné zážitky.

PRÍPRAVA

Okrem čakania na víza, prakticky do poslednej chvíle, som absolvoval vakcinácie a skontroloval som si, či mám naozaj dobré zásoby inzulínu, testovacích prúžkov, infúznych súprav, zásobníkov, senzorov a záložný glukomer. Po zbalení som sa ešte ubezpečil, že mám všetko aj vo svojej príručnej batožine. Lepšie mať pomôcky so sebou, ako ich prípadne stratiť spolu s batožinou.

TRANZIT

Môj let bol z Los Angeles a letel som do Minneapolisu, Amsterdamu, Dillí a nakoniec do Kóčinu v juhozápadnom pobrežnom štáte Kerala. Celkovo som strávil približne 26 hodín vo vzduchu a ďalších 11 hodín počas medzipristátí a prekročil som 13 časových pásiem. Nastavil som si dočasnú bazálnu rýchlosť 110 %, keďže som vedel, že v lietadle nebudem nič robiť a chcel som mať správnu rýchlosť podávania bolusu.

Bezpečnostné kontroly sú na indických letiskách úplne iné ako u nás a bežným pohľadom sú ozbrojení vojaci. Dôrazne vám odporúčam, aby ste so sebou mali lekársky predpis na pumpu, alebo aspoň letiskovú kartičku, ktorú ste dostali spolu s pumpou a môžete si ju vytlačiť. Inzulínové pumpy nie sú v Indii bežnou záležitosťou. Mal som však šťastie na vyššieho dôstojníka, ktorý náhodou vedel, na čo pumpa slúži.

DOBRODRUŽSTVO

Jedného dňa ma kamarát pozval na okružnú jazdu spolu s ním a s indickou časťou rodiny jeho ženy. Vďaka tomu som s spoznal Indiu neopakovateľným spôsobom. Sám pochádzam z Juhu (presnejšie z Georgie) a myslel som si, že nám pohostinnosť nie je neznáma. India ma však presvedčila o opaku. Privítajú vás tu s hostinou, na ktorej sa podáva domáce jedlo, a hostitelia sa postarajú, aby ste boli plní. Až po druhom chode som prišiel na to, ako zdvorilo povedať „nie“. Inak by som s nimi pri tom stole zrejme ešte stále sedel... Zároveň som veľmi rýchlo prišiel na to, že vďaka svojej pažravosti budem potrebovať rozložený bolus, ktorý môže niekedy vydržať aj štyri hodiny.

Jedného zhromaždenia sa zúčastnilo okolo 50 členov rodiny a to vraj bolo bez veľkého množstva príbuzných, ktorí pracujú po celom svete. Jeden z rodinných príslušníkov bol neuveriteľnou náhodou jedným z mála lekárov v Indii, ktorí predpisujú pumpy. Mohol som sa s ním teda bez problémov porozprávať o diabete.

Väčšinu doby som spal v tomto dome, ale navštívili sme aj zopár hotelov. Posledný hotel, v ktorom som prespal, bol v Dillí. Bol to lacný hotel a ja som v ňom bol sám. Kvalita hotela zodpovedala cene a na izbe nebola chladnička. Našťastie som si zo Spojených štátov priniesol núdzovú zásobu sacharidov. Ak teda niekam pôjdete, je lepšie si vždy overiť, či má hotel na izbe chladničku. Čo sa týka môjho inzulínu, to, že som ho mal počas pobytu v hoteli pri izbovej teplote, mu našťastie nijako neublížilo.

JEDLO

Trvalo mi 18 rokov, kým som sa naučil, ako jesť vidličkou, ale iba pol sekundy, kým som si spomenul, ako jesť rukami, čo je v Indii kultúrne prijateľné. Väčšina jedla nebola vyprážaná a bola bezlepková (mám totiž celiakiu), ale s každým jedlom, či už vegetariánskym alebo mäsitým, sa zvyčajne používala príloha plná sacharidov na namáčanie do omáčky na tanieri. Vzhľadom na veľkosť porcií a zvyčajne neexistujúcu možnosť prečítať si informácie o sacharidoch, som na tomto výlete namiesto počítania sacharidov mohol iba hádať. Neraz som sa sám seba pýtal: „koľko idli (čiže ryžových placiek) som vlastne mal?“

India je krajinou s bohatou kultúrou a históriou, ako aj úžasnou kuchyňou. Pri diabete však jej návšteva znamená nielen cestovateľské, ale aj diabetické dobrodružstvo.

Koniec…alebo iba začiatok?